Ako povedal, v pravoslávnom svete je sviatok Christovho Zmŕtvychvstania
nazývaný Pascha a je najdôležitejším sviatkom cirkevného roka.
„Cirkev si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje významnú biblickú
udalosť – Iisus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva,
vstal z mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na kríži na
Golgote. Následne bol najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi pochovaný do
hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych. Táto biblická udalosť znamená pre
kresťanov víťazstvo Bohočloveka Iisusa Christa nad hriechom i smrťou
a počiatok nového života. Samotné slovo 'Pascha' znamená 'Prechod'. Pre
kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu
s Christom," povedal Kuzmyk.
Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína
spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný
charakter. „Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav
Christos voskrese - Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci
odpovedajú slovami Voistinu voskrese - Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito
slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia,
čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako
jednu z hlavných doktrín kresťanstva. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne
požehnávajú pokrmy - syr, maslo, vajcia a mäso, vrátane sladkého koláča,
príznačne nazývaného pascha," priblížil Kuzmyk.
Ako dodal, vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 budú i tohtoročné
oslavy sviatku Christovho zmŕtvychvstania – Paschy uskutočnené
s rešpektovaním núdzového stavu a nariadení príslušných štátnych
orgánov.